Život Prešova
online
online
Svetoznámy slovenský operný spevák Sergej Kopčák oslávi 75 rokov
23.04.2023 Košice
Ďačov/Bratislava
23. apríla (TASR) - Zožal úspechy na najvýznamnejších svetových
operných scénach, akými sú milánska La Scala, londýnska Covent Garden,
pričom vyše dvadsať rokov bol stálym hosťujúcim sólistom newyorskej
Metropolitnej opery. Spolupracoval so svetoznámymi dirigentmi ako
napríklad Claudio Abbado, Leonard Bernstein, James Conlon, Seidži Ozawa
či Valerij Gergiev.
Slovenský operný spevák Sergej Kopčák, ktorý sa na celom svete preslávil svojim impozantným basom, oslavuje v nedeľu 23. apríla 75 rokov.
Kritici jeho operný prejav hodnotia prevažne atribútmi ako muzikalita, nádherná farba hlasu, nevšedná kultivovanosť a elegancia, sugestívna interpretácia alebo technická dokonalosť.
"Študoval som husle na Konzervatóriu v Košiciach, ale už popritom som študoval súkromne spev. Začínal som ako detský soprán. Vôbec nebolo isté, či budem bas alebo barytón. Keď sa hlas začal meniť už do normálnej podoby, tak som zistil, že nie som vhodný na ´masovku´. Čo znamená, že keď ste huslista, hráte jedine v orchestri. Po nie veľmi vábnych začiatkoch v speve sa to v jeden moment konečne prevalilo. Hlas sa začal zlepšovať, vyvíjať. Až potom sa otvorila cesta," povedal exkluzívne pre TASR jubilant.
Sergej Kopčák sa narodil sa 23. apríla 1948 vo východoslovenskej obci Ďačov. Opernému spevu sa začal venovať až v roku 1968 na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Na košickom konzervatóriu študoval hru na husle. Z VŠMU odišiel v roku 1970 do Sofie, kde na konzervatóriu študoval u profesora Michaila Popova. Neskôr absolvoval študijné pobyty v milánskej La Scale (1977 - 1978) a vo viedenskej Štátnej opere (1978 - 1979). Bol finalistom medzinárodných speváckych súťaží v Mníchove (1976) a v Riu de Janeiro (1977).
Pri rozbehu kariéry mu pomohli aj jeho vzory. "Tak ako mnoho spevákov si berie vzory zo špičiek, ktoré boli dovtedy, tak mojim vzorom bol Fjodor Ivanovič Šaljapin. Od neho sa mohol človek veľa učiť. Potom to bol výborný bulharský basista Nikolai Gjaurov. Mojou métou bolo dopracovať sa na jeho úroveň. Potom, keď je človek na špičke, méty nemá a chce sa udržať, aby on bol tou métou pre ostatných. To bolo mojim cieľom," uviedol umelec.
Profesionálnu opernú kariéru začal Sergej Kopčák v roku 1971 ako sólista Opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. Nasledujúci rok odišiel do Košíc, kde bol dve sezóny v Opere Štátneho divadla (1972 - 1974). Najdlhšie (1974 - 1996) pôsobil ako sólista Opery Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
K vrcholným scénickým kreáciám Sergeja Kopčáka patria Gounodov a Boitov Mefistofeles, Gremin v Čajkovského Eugenovi Oneginovi a Musorgského Boris Godunov. V jeho koncertnom repertoári zaujíma významné miesto aj tvorba 20. storočia. Premiérovo uviedol a nahral celý rad diel slovenských skladateľov, pričom viaceré z nich mu boli dedikované. S divákmi a s profesionálnou kariérou sa rozlúčil v SND v roku 2008 stvárnením Borisa Godunova.
Podľa umelca o vrchole kariéry možno ťažko hovoriť. "Moja kariéra trvala dlho. Hlavne tá medzinárodná, na ktorú som veľmi hrdý. Predsa len, účinkovať v Metropolitnej opere v New Yorku 20 sezón, rok po roku. Je to opera, ktorá berie špičkových spevákov z celého sveta. Takže udržať sa v ťažkej konkurencii, taký dlhý čas, naozaj stojí za to," zdôraznil Sergej Kopčák.
Nadobudnuté skúsenosti a technické zásady operného spevu odovzdával aj mladej generácii, keď pôsobil ako mimoriadny profesor na VŠMU. V rokoch 1997 - 1999 viedol aj majstrovské interpretačné kurzy v Piešťanoch.
V decembri 2012 sa v Bratislave uskutočnila prezentácia CD titulu Posledné slová, ktoré vzniklo v nadväznosti na mimoriadne úspešný koncert v rámci medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos 2011. Sám Kopčák považuje CD Posledné slová za úplný koniec svojej kariéry.
Počas svojej bohatej kariéry nezabudol ani na rodákov z Ďačova. Vo svojom rodisku vystúpil v roku 2005. V gréckokatolíckom farskom chráme svätého Michaela zaspieval počas omše modlitbu Otče náš v staroslovienčine. V kultúrnom dome zaspieval rodákom ukážky z opier Godunova a Verdiho.
Recept na úspech v opere tkvie podľa svetoznámeho sólistu v tom, že umelec musí veriť sám sebe. Musí to byť hudobná inteligencia, talent a kvalita hlasu. "Potom sú to ďalšie veľmi podstatné veci a to je šťastie v živote - na koho, kde a kedy človek natrafí. Umelec nesmie odísť zo správnej cesty, na ktorú sa dostane, lebo potom to ide veľmi rýchlo dole z kopca. Musí sa dostať k hlavným úlohám, pretože tie robia speváka spevákom. Musí byť špičkou toho, čo sa robí v opere – veľké divadlo, veľkí speváci okolo neho, slávni dirigenti, výborní režiséri a výborná skupina ľudí, kde sa môže prezentovať. Nesmie sklamať, je to ťažký život. Málo ľudí si vie predstaviť, ktorí v tom priamo nepôsobia, aké je ťažké udržať sa tak dlho na vysokej špičkovej úrovni," vyznal sa pre TASR Sergej Kopčák.
Jeden z najuznávanejších predstaviteľov slovenského operného spevu je nositeľom viacerých ocenení a uznaní. Literárny fond udelil v roku 2007 umelcovi Cenu za celoživotné dielo v oblasti divadelnej tvorby. V roku 2008 získal Cenu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania. V roku 2009 si prevzal Cenu ministra kultúry za rok 2008 za stvárnenie postavy Godunova v rovnomennej inscenácii na scéne SND.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila v roku 2022 Sergejovi Kopčákovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Slovenský operný spevák Sergej Kopčák, ktorý sa na celom svete preslávil svojim impozantným basom, oslavuje v nedeľu 23. apríla 75 rokov.
Kritici jeho operný prejav hodnotia prevažne atribútmi ako muzikalita, nádherná farba hlasu, nevšedná kultivovanosť a elegancia, sugestívna interpretácia alebo technická dokonalosť.
"Študoval som husle na Konzervatóriu v Košiciach, ale už popritom som študoval súkromne spev. Začínal som ako detský soprán. Vôbec nebolo isté, či budem bas alebo barytón. Keď sa hlas začal meniť už do normálnej podoby, tak som zistil, že nie som vhodný na ´masovku´. Čo znamená, že keď ste huslista, hráte jedine v orchestri. Po nie veľmi vábnych začiatkoch v speve sa to v jeden moment konečne prevalilo. Hlas sa začal zlepšovať, vyvíjať. Až potom sa otvorila cesta," povedal exkluzívne pre TASR jubilant.
Sergej Kopčák sa narodil sa 23. apríla 1948 vo východoslovenskej obci Ďačov. Opernému spevu sa začal venovať až v roku 1968 na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Na košickom konzervatóriu študoval hru na husle. Z VŠMU odišiel v roku 1970 do Sofie, kde na konzervatóriu študoval u profesora Michaila Popova. Neskôr absolvoval študijné pobyty v milánskej La Scale (1977 - 1978) a vo viedenskej Štátnej opere (1978 - 1979). Bol finalistom medzinárodných speváckych súťaží v Mníchove (1976) a v Riu de Janeiro (1977).
Pri rozbehu kariéry mu pomohli aj jeho vzory. "Tak ako mnoho spevákov si berie vzory zo špičiek, ktoré boli dovtedy, tak mojim vzorom bol Fjodor Ivanovič Šaljapin. Od neho sa mohol človek veľa učiť. Potom to bol výborný bulharský basista Nikolai Gjaurov. Mojou métou bolo dopracovať sa na jeho úroveň. Potom, keď je človek na špičke, méty nemá a chce sa udržať, aby on bol tou métou pre ostatných. To bolo mojim cieľom," uviedol umelec.
Profesionálnu opernú kariéru začal Sergej Kopčák v roku 1971 ako sólista Opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. Nasledujúci rok odišiel do Košíc, kde bol dve sezóny v Opere Štátneho divadla (1972 - 1974). Najdlhšie (1974 - 1996) pôsobil ako sólista Opery Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
K vrcholným scénickým kreáciám Sergeja Kopčáka patria Gounodov a Boitov Mefistofeles, Gremin v Čajkovského Eugenovi Oneginovi a Musorgského Boris Godunov. V jeho koncertnom repertoári zaujíma významné miesto aj tvorba 20. storočia. Premiérovo uviedol a nahral celý rad diel slovenských skladateľov, pričom viaceré z nich mu boli dedikované. S divákmi a s profesionálnou kariérou sa rozlúčil v SND v roku 2008 stvárnením Borisa Godunova.
Podľa umelca o vrchole kariéry možno ťažko hovoriť. "Moja kariéra trvala dlho. Hlavne tá medzinárodná, na ktorú som veľmi hrdý. Predsa len, účinkovať v Metropolitnej opere v New Yorku 20 sezón, rok po roku. Je to opera, ktorá berie špičkových spevákov z celého sveta. Takže udržať sa v ťažkej konkurencii, taký dlhý čas, naozaj stojí za to," zdôraznil Sergej Kopčák.
Nadobudnuté skúsenosti a technické zásady operného spevu odovzdával aj mladej generácii, keď pôsobil ako mimoriadny profesor na VŠMU. V rokoch 1997 - 1999 viedol aj majstrovské interpretačné kurzy v Piešťanoch.
V decembri 2012 sa v Bratislave uskutočnila prezentácia CD titulu Posledné slová, ktoré vzniklo v nadväznosti na mimoriadne úspešný koncert v rámci medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos 2011. Sám Kopčák považuje CD Posledné slová za úplný koniec svojej kariéry.
Počas svojej bohatej kariéry nezabudol ani na rodákov z Ďačova. Vo svojom rodisku vystúpil v roku 2005. V gréckokatolíckom farskom chráme svätého Michaela zaspieval počas omše modlitbu Otče náš v staroslovienčine. V kultúrnom dome zaspieval rodákom ukážky z opier Godunova a Verdiho.
Recept na úspech v opere tkvie podľa svetoznámeho sólistu v tom, že umelec musí veriť sám sebe. Musí to byť hudobná inteligencia, talent a kvalita hlasu. "Potom sú to ďalšie veľmi podstatné veci a to je šťastie v živote - na koho, kde a kedy človek natrafí. Umelec nesmie odísť zo správnej cesty, na ktorú sa dostane, lebo potom to ide veľmi rýchlo dole z kopca. Musí sa dostať k hlavným úlohám, pretože tie robia speváka spevákom. Musí byť špičkou toho, čo sa robí v opere – veľké divadlo, veľkí speváci okolo neho, slávni dirigenti, výborní režiséri a výborná skupina ľudí, kde sa môže prezentovať. Nesmie sklamať, je to ťažký život. Málo ľudí si vie predstaviť, ktorí v tom priamo nepôsobia, aké je ťažké udržať sa tak dlho na vysokej špičkovej úrovni," vyznal sa pre TASR Sergej Kopčák.
Jeden z najuznávanejších predstaviteľov slovenského operného spevu je nositeľom viacerých ocenení a uznaní. Literárny fond udelil v roku 2007 umelcovi Cenu za celoživotné dielo v oblasti divadelnej tvorby. V roku 2008 získal Cenu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania. V roku 2009 si prevzal Cenu ministra kultúry za rok 2008 za stvárnenie postavy Godunova v rovnomennej inscenácii na scéne SND.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila v roku 2022 Sergejovi Kopčákovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
www.ZIVOTPO.sk
