Ďačov/Bratislava
23. apríla (TASR) - Zožal úspechy na najvýznamnejších svetových
operných scénach, akými sú milánska La Scala, londýnska Covent Garden,
pričom vyše dvadsať rokov bol stálym hosťujúcim sólistom newyorskej
Metropolitnej opery. Spolupracoval so svetoznámymi dirigentmi ako
napríklad Claudio Abbado, Leonard Bernstein, James Conlon, Seidži Ozawa
či Valerij Gergiev.
Slovenský operný spevák Sergej Kopčák, ktorý sa na celom svete preslávil
svojim impozantným basom, oslavuje v nedeľu 23. apríla 75 rokov.
Kritici jeho operný prejav hodnotia prevažne atribútmi ako muzikalita,
nádherná farba hlasu, nevšedná kultivovanosť a elegancia, sugestívna
interpretácia alebo technická dokonalosť.
"Študoval som husle na Konzervatóriu v Košiciach, ale už popritom som
študoval súkromne spev. Začínal som ako detský soprán. Vôbec nebolo
isté, či budem bas alebo barytón. Keď sa hlas začal meniť už do
normálnej podoby, tak som zistil, že nie som vhodný na ´masovku´. Čo
znamená, že keď ste huslista, hráte jedine v orchestri. Po nie veľmi
vábnych začiatkoch v speve sa to v jeden moment konečne prevalilo. Hlas
sa začal zlepšovať, vyvíjať. Až potom sa otvorila cesta," povedal exkluzívne pre TASR jubilant.
Sergej Kopčák sa narodil sa 23. apríla 1948 vo východoslovenskej obci
Ďačov. Opernému spevu sa začal venovať až v roku 1968 na Vysokej škole
múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Na košickom konzervatóriu študoval
hru na husle. Z VŠMU odišiel v roku 1970 do Sofie, kde na konzervatóriu
študoval u profesora Michaila Popova. Neskôr absolvoval študijné pobyty v
milánskej La Scale (1977 - 1978) a vo viedenskej Štátnej opere (1978 -
1979). Bol finalistom medzinárodných speváckych súťaží v Mníchove (1976)
a v Riu de Janeiro (1977).
Pri rozbehu kariéry mu pomohli aj jeho vzory. "Tak ako mnoho spevákov
si berie vzory zo špičiek, ktoré boli dovtedy, tak mojim vzorom bol
Fjodor Ivanovič Šaljapin. Od neho sa mohol človek veľa učiť. Potom to
bol výborný bulharský basista Nikolai Gjaurov. Mojou métou bolo
dopracovať sa na jeho úroveň. Potom, keď je človek na špičke, méty nemá a
chce sa udržať, aby on bol tou métou pre ostatných. To bolo mojim
cieľom," uviedol umelec.
Profesionálnu opernú kariéru začal Sergej Kopčák v roku 1971 ako sólista
Opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. Nasledujúci
rok odišiel do Košíc, kde bol dve sezóny v Opere Štátneho divadla (1972
- 1974). Najdlhšie (1974 - 1996) pôsobil ako sólista Opery Slovenského
národného divadla (SND) v Bratislave.
K vrcholným scénickým kreáciám Sergeja Kopčáka patria Gounodov a Boitov
Mefistofeles, Gremin v Čajkovského Eugenovi Oneginovi a Musorgského
Boris Godunov. V jeho koncertnom repertoári zaujíma významné miesto aj
tvorba 20. storočia. Premiérovo uviedol a nahral celý rad diel
slovenských skladateľov, pričom viaceré z nich mu boli dedikované. S
divákmi a s profesionálnou kariérou sa rozlúčil v SND v roku 2008
stvárnením Borisa Godunova.
Podľa umelca o vrchole kariéry možno ťažko hovoriť. "Moja kariéra
trvala dlho. Hlavne tá medzinárodná, na ktorú som veľmi hrdý. Predsa
len, účinkovať v Metropolitnej opere v New Yorku 20 sezón, rok po roku.
Je to opera, ktorá berie špičkových spevákov z celého sveta. Takže
udržať sa v ťažkej konkurencii, taký dlhý čas, naozaj stojí za to," zdôraznil Sergej Kopčák.
Nadobudnuté skúsenosti a technické zásady operného spevu odovzdával aj
mladej generácii, keď pôsobil ako mimoriadny profesor na VŠMU. V rokoch
1997 - 1999 viedol aj majstrovské interpretačné kurzy v Piešťanoch.
V decembri 2012 sa v Bratislave uskutočnila prezentácia CD titulu
Posledné slová, ktoré vzniklo v nadväznosti na mimoriadne úspešný
koncert v rámci medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos 2011.
Sám Kopčák považuje CD Posledné slová za úplný koniec svojej kariéry.
Počas svojej bohatej kariéry nezabudol ani na rodákov z Ďačova. Vo
svojom rodisku vystúpil v roku 2005. V gréckokatolíckom farskom chráme
svätého Michaela zaspieval počas omše modlitbu Otče náš v
staroslovienčine. V kultúrnom dome zaspieval rodákom ukážky z opier
Godunova a Verdiho.
Recept na úspech v opere tkvie podľa svetoznámeho sólistu v tom, že
umelec musí veriť sám sebe. Musí to byť hudobná inteligencia, talent a
kvalita hlasu. "Potom sú to ďalšie veľmi podstatné veci a to je
šťastie v živote - na koho, kde a kedy človek natrafí. Umelec nesmie
odísť zo správnej cesty, na ktorú sa dostane, lebo potom to ide veľmi
rýchlo dole z kopca. Musí sa dostať k hlavným úlohám, pretože tie robia
speváka spevákom. Musí byť špičkou toho, čo sa robí v opere – veľké
divadlo, veľkí speváci okolo neho, slávni dirigenti, výborní režiséri a
výborná skupina ľudí, kde sa môže prezentovať. Nesmie sklamať, je to
ťažký život. Málo ľudí si vie predstaviť, ktorí v tom priamo nepôsobia,
aké je ťažké udržať sa tak dlho na vysokej špičkovej úrovni," vyznal sa pre TASR Sergej Kopčák.
Jeden z najuznávanejších predstaviteľov slovenského operného spevu je
nositeľom viacerých ocenení a uznaní. Literárny fond udelil v roku 2007
umelcovi Cenu za celoživotné dielo v oblasti divadelnej tvorby. V roku
2008 získal Cenu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky za rozvoj
kultúry a humanitného vzdelávania. V roku 2009 si prevzal Cenu ministra
kultúry za rok 2008 za stvárnenie postavy Godunova v rovnomennej
inscenácii na scéne SND.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila v roku 2022 Sergejovi Kopčákovi
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne šírenie dobrého mena
Slovenskej republiky v zahraničí.